Majoránka kuchynská
Rozšírené korenie, liek upokojujúci žalúdok
V rámci čeľade hluchavkovitých jedna z najznámejších rastlín. V staroveku sa pestovala hlavne v domovine (Severná Afrika, Západná Ázia). V Európe sa hromadné pestovanie začalo v 14. storočí, dnes je rastlina známa a pestovaná takmer po celom svete. Do Maďarska ju v 16. storočí priviedli a rozšírili Turci.
V teplejšom podnebí trváca, u nás jednoročná rastlina. Namiesto krátkeho zakrpateného hlavného koreňa často vytvára bohatý, tenký prídavný koreňový systém pokrytý vláknitými koreňovými chlpkami. Pevná stonka dorastajúca do 30–35 cm je štvorhranná a bohato rozkonárená tesne pri povrchu pôdy. Mladé stonky sú sivozelené, silne chlpaté, so starnutím oholievajú a mierne začervenajú. Listy sú protiľahlé, okrúhlo vajcovité, s celistvým okrajom a tupým vrcholom. Mladé listy pokryté sivými molovitými chlpmi sú pripojené ku stonke krátkym stopkovitým lanom, ich báza je zaoblená alebo klínovitá.
Červenkasto-biele kvety sa zoskupujú po siedmich až ôsmich do guľovitých pseudokvetení. Okvetné listeny ležia v štyroch radoch kryto na sebe ako šindle. Tieto malé listence sú dlhé 3–4 mm, vajcovité a podobne ako stonkové listy chlpaté. Kvety takmer nevystupujú z listencov kvôli veľmi krátkym stopkám. Malá zelená kalichovitá čaška zvarená z piatich lístkov je na jednej strane rozdelená a sotva vyčnieva z vrstvy listencov. Koruna je biela alebo s náznakom ružového sfarbenia, dlhá 2–3 mm, typicky dvojpera, zatiaľ čo kalich, ktorý je takmer úplne obmedzený na hornú peru, pôsobí jednostravne. Štyri tyčinky výrazne vyčnievajú z koruny. Z dvoch navzájom zrastených bliznov vzniká svrchný semeník, z ktorého sa vyvinú štyri tvrdky. Veľmi malé svetlohnedé vajcovité plody po dozretí krátko zostávajú v kalichu a ľahko padajú.
Enviromentálne nároky majoránky
Pestovateľsky náročná koreninová rastlina. Pri pestovaní sú niektoré kritické body, medzi nimi splnenie jej teplotných požiadaviek. Semená klíčia pri teplotách nad 10 °C, optimálna teplota klíčenia je však okolo 20 °C. Malé klíčiace rastlinky znášajú pri povrchu pôdy maximálne jednoročný-dvojstupňový mráz, a to len dočasne. Po vzídení trvalé chladné počasie môže zničiť celú porast. Pre rast potrebuje aspoň 15–18 °C, priaznivé sú 20–25 °C. Prudké ochladenie na cca 10 °C zastaví rast rastliny. Pri chladnej jari a lete môžeme očakávať nízky obsah éterických olejov a malý výnos. Zvlášť dôležité je, aby počas obdobia pučania dostávala veľa tepla a slnečného svetla.
Je teplomilná aj svetlomilná, neznáša ani slabý tieň. Je typickou rastlinou slnečných strán. Na tvorbu kvetov potrebuje dlhé dni. V tomto období trvalé zamračené počasie znižuje počet kvetov a z tých, ktoré zostanú, mnohé zostanú neplodné.
Má relatívne vysoké nároky na vodu; bezpečne ju možno pestovať zavlažovaním alebo na pôdach s veľmi dobrou vodnou bilanciou. Potrebuje rovnomerné zásobenie vodou nielen pri klíčení, ale počas celého vývoja, pôdu s 60–65 % vlhkosťou. Vzhľadom na plytký koreňový systém blízko povrchu ju sucho silno poškodzuje. V takom prípade, ak nedostane čoskoro prirodzené alebo umelé zrážky, môžeme očakávať veľmi zlú kvalitu úrody. Zavlažovanie je obzvlášť potrebné pri rozrastení, na začiatku kvitnutia a po prvom zbere. Je náročná aj na pôdu. Možno ju bezpečne pestovať na miestach vhodných pre pestovanie zeleniny. Na extrémnejších pôdach (studená hlina, piesok) sa neoplatí s ňou experimentovať. Ideálne sú stredne ťažké, veľmi dobre vodné, humózne hlinito-ílovené, sprašové a záplavové pôdy. Plytšia vrstva pôdy je pre ňu tiež vhodná, ak je dobre zásobená živinami.
Potrebuje veľa živín vzhľadom na dvojité zastrihnutie a bohatý rast. V osevnom postupe sa odporúča zaradiť ju v druhom roku po dávke organického hnojenia. V rôznych vegetačných fázach má odlišné požiadavky na živiny. Od klíčenia po intenzívny prírastok výhonkov potrebuje veľa draslíka a menej dusíka. Až do začiatku kvitnutia, teda v období intenzívneho rastu, prijíma vyššie množstvá všetkých živín rovnomerne. Po odkvitnutí už takmer nepotrebuje draslík. Na 10 m² počítajme 30–40 dkg superfosfátu, 25–35 dkg síranu draselného, 30–50 dkg chloridu amónneho. Zo základných minerálnych hnojív aplikujeme síran draselný a superfosfát na jeseň, chlorid amónny zase na jar a v lete v niekoľkých dávkach.
Pestovanie majoránky
Rozmnožovať ju možno dvoma spôsobmi: priamym výsevom na pole alebo cez sadeničky. Druhá metóda je oveľa bezpečnejšia a dá bezvýpadkový porast. Dá sa pestovať aj v debničkách na balkóne alebo v kvetináči, takže korenie máte vždy po ruke.
Príprava záhona
Ľahko ju možno zaradiť do osevného postupu, ale nemali by sme ju pestovať po sebe na tom istom mieste. Vyžaduje veľmi starostlivú a dôkladnú prípravu pôdy; na jeseň pred hlbokou orbou alebo kopaním rovnomerne rozhoďte organické hnojivo a hnojivá obsahujúce fosfor a draslík. Pred priamym výsevom na jeseň rozbite väčšie hrudy, čo na jar, hneď ako sa pôda dá začať obrábať, dokončite. Vtedy rozhoďte štvrtinu až tretinu dusíkatého hnojiva. Prípravu sejby dokončite hrabľami a, ak je to možné, válcovaním.
Výsev, rozostupy
Výsev na voľné pole sa koná začiatkom marca, hneď ako to stav pôdy dovolí. Medzera medzi riadkami 40–50 cm, hĺbka sejby nesmie prekročiť 0,5 cm, inak semená nevyklíčia. Po výseve zvaličkujte povrch pôdy; aj tak môžeme očakávať vzídenie o 3–4 týždne. Pestovanie cez sadeničky je oveľa bezpečnejšie a ľahšie realizovateľné na malých plochách. Sadeničky možno vychovať pod fóliou bez vykurovania. Vysievame ich začiatkom marca rozosiate na povrch pôdy rovnakým spôsobom ako pri priamom výseve. Na prikrytie použite ľahký rašelinový substrát alebo piesok v hrúbke 1–2 cm, potom dobre povlažte. Potom pestujte podobne ako paprikové alebo paradajkové sadeničky. Neustále vetranie je veľmi dôležité, pretože vysoká vlhkosť je pre malé rastlinky škodlivá. Sadenice dlhé 7–8 cm možno vysádzať koncom apríla až začiatkom mája do rozostupov 40–50 cm v riadku a 15–20 cm v rade. Po vysadení dobre povlažte. Na niektorých miestach sádzajú 10–20 malých rastlín zviazaných do hŕstky na jedno miesto, do kríka.
Pestovanie sadeničiek
Pri prvom alebo druhom motyčkovaní nastavte u priamosevných rastlín rozstup 20 cm medzi rastlinami. Na začiatku je veľmi dôležité odstránenie burín, pretože pomalé klíčenie a pomalý rast môžu byť výrazne spomalené rýchlejšie rastúcimi burinami. Zavlažovaný porast môže poskytnúť uspokojivé množstvo a kvalitu úrody. Každé prirodzené alebo umelé doplnenie vody by malo byť nasledované kyprením a rozrušením pôdy motykou. Pred zavlažovaním a po prvom reze aplikujte dusíkaté hnojivá v 2–3 dávkach.
Zber
Zberá sa celá nadzemná listnatá časť. Obsah éterických olejov dosahuje maximum počas kvitnutia, preto je vhodné zbierať vtedy; neskôr počas opadávania kvetov obsah účinných látok klesá. Dvakrát za rok sa dá zrezať: prvý raz v júli, druhý raz koncom septembra. Výhony zrezávame tak, aby zostal 4–5 cm vysoký pahýľ. Pri prvom zbere je obzvlášť dôležité, aby nezostali vysoké pahýle. Zrezané rastlinné časti sušíme rozprestreté tenko na suchom, vetranom a tienistom mieste. Po usušení rozdrvte celé rastlinné materiály na jemno, s výnimkou hrubších častí stoniek.
Choroby
Z chorôb spôsobuje najväčšie problémy Alternaria sp. Tento hubový útok sa môže tak rozšíriť, že zdecimuje celý porast. Na infekciu treba rátať od objavenia sa prvých púčikov. Pri zistení hnedočiernych odumierajúcich škvŕn možno porast ochrániť len pravidelným (až do zberu trvajúcim) postrekom fungicídmi.
